(Zdroj: Na\u0161e plemen\u00e1 kr\u00e1likov od Heinricha Niehausa, vydavate\u013e Verlaghaus Reutligen, Oertel+Sporer) – (vzorec dedi\u010dnosti : ABCDgP1P2…) <\/p>\n\n\n\n
Ve\u013ek\u00e9 svetl\u00e9 strieborn\u00e9 s\u00fa, ako to ukazuje vzorec, geneticky \u010dierne zvierat\u00e1 u ktor\u00fdch po\u010detn\u00e9 biele pes\u00edky spolu s relat\u00edvne m\u00e1lo \u010diernymi pes\u00edkami a presvituj\u00facou modrou farbou podsady sp\u00f4sobuj\u00fa modrobielystriebrist\u00fd celkov\u00fd dojem pokrytia. Leskl\u00e9 \u010dierne pes\u00edky, ktor\u00e9 s\u00fa rovnomerne rozdelen\u00e9 po celom tele presahuj\u00face asi o 1 cm svetl\u00e9 krytie prepo\u017ei\u010diavaj\u00fa srsti dodato\u010dn\u00fd p\u00f4vab.
Striebritos\u0165 u kr\u00e1likov je sp\u00f4soben\u00e1 spolup\u00f4soben\u00edm viacer\u00fdch mut\u00e1ciou vzniknut\u00fdch dominantn\u00fdch faktorov striebritosti (P1P2…). \u010c\u00edm viacej je faktorov striebritosti, t\u00fdm je hustej\u0161ie usporiadanie bielych pes\u00edkov, t\u00fdm svetlej\u0161ie bude pokrytie. Pod\u013ea mno\u017estva a mo\u017en\u00fdch tie\u017e kvalitat\u00edvnych vplyvov \u010dinite\u013eov striebritosti dosahuje sila striebrenia od m\u00e1la bielych pes\u00edkov\u00fdch chlpov so v\u0161etk\u00fdmi prechodmi a\u017e po skoro celkom biele pokrytie s modrou podsadou.<\/p>\n\n\n\n
Biele pes\u00edky sa m\u00f4\u017eu vyskytova\u0165 aj u jednofarebn\u00fdch plemien, napr. alja\u0161ka okrem in\u00e9ho v rozli\u010dnom mno\u017estve. Tun\u00e1 s\u00fa v\u0161ak ne\u017eiad\u00face a doty\u010dn\u00e9 zvierat\u00e1, pokia\u013e biele ch\u013apky pred hodnoten\u00edmneodst\u00e1ni, bud\u00fa trestan\u00e9. Genetick\u00e9 d\u00f4vody pre predt\u00fdm pojedn\u00e1van\u00e9 \u010dierne pes\u00edky nie s\u00fa zn\u00e1me. Ke\u010f\u017ee ich po\u010det a rozdelenie v\u0161ak m\u00f4\u017ee ovplyv\u0148ova\u0165 chovate\u013esk\u00e9 postupy, m\u00f4\u017ee sa poklada\u0165 za skuto\u010dnos\u0165, \u017ee za ich vznik je zodpovedn\u00fdch viacero dedi\u010dn\u00fdch \u010dinite\u013eov. Koniec koncov sa vyskytuj\u00face \u010dierne pes\u00edky aj pri in\u00fdch plemen\u00e1ch a farebn\u00fdch r\u00e1zoch. U v\u0161etk\u00fdch strieborn\u00fdch plemien nie je prv\u00e9 osrstenie a v pr\u00edslu\u0161n\u00fdch farb\u00e1ch srsti \u00faplne pigmentovan\u00e9. Z hniezda vych\u00e1dzaj\u00faci mlad\u00fd strieborn\u00fd je \u010dierny. Starnut\u00edm zvierat\u00e1 asi 4. t\u00fd\u017ed\u0148ov\u00e9 sa za\u010d\u00ednaj\u00fa postriebrova\u0165, ktor\u00e9 sa ukon\u010duje asi po 6. mesiacoch. Posledn\u00e9 nestrieborn\u00e9 miesta sa vo v\u0161eobecnosti nach\u00e1dzaj\u00fa v oblasti u\u0161\u00ed. Fenom\u00e9n postriebrovania sa vysvet\u013euje nasledovne :
<\/p>\n\n\n\n
Pigmentovanie chlpov u farebn\u00fdch zvierat sa uskuto\u010d\u0148uje prostredn\u00edctvom na korienkoch chlpov sa nach\u00e1dzaj\u00faceho melanocytonu ( bunky zodpovedn\u00e9 za tvorbu farbiva ). V t\u00fdchto sa bud\u00fa tvori\u0165 z bezfarebn\u00fdch pred stup\u0148ov pomocou okysli\u010den\u00fdch fermetov farbiv\u00e1, ktor\u00e9 potom v obale dorastaj\u00faceho ch\u013apka dospej\u00fa. Druh, podiel, koncentr\u00e1cia a rozdelenie oboch melan\u00ednov ( EU a ph\u00e4omelan\u00edn), podmie\u0148uje r\u00f4zne farby srsti kresby a striebritosti, \u010do je riaden\u00e9 odpovedaj\u00facimi \u010dinite\u013emi farby, kresby, striebritosti. Zatia\u013e \u010do ke\u010f pri plne pigmentovanom chlpe melanocyty pri v\u00fdmene srsti vypad\u00e1vaj\u00faci vlas v\u010das opustia a zmenia sa na pod n\u00edm le\u017eiace vlasov\u00e9 papily, aby pri narastaj\u00facom chlpe znova dod\u00e1vali pigment, u \u010dasti chlpov po\u010das procesu postriebrenia strieborn\u00fdch kr\u00e1likov ich vypad\u00e1van\u00edm toto zanik\u00e1. Dorastaj\u00face chlpy nem\u00f4\u017eu by\u0165 preto u\u017e viac z\u00e1soben\u00e9 pigmentom a zost\u00e1vaj\u00fa v celej svojej d\u013a\u017eke aj pri nasleduj\u00facom p\u013aznut\u00ed bez pigmentu. Mno\u017estvo chlpov, ktor\u00e9 pri postriebrovan\u00ed schopnos\u0165 vytv\u00e1rania pigmentu str\u00e1caj\u00fa je t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161ie, \u010d\u00edm viacej \u010dinite\u013eov postriebrenia existuje. Ke\u010f sa do srsti strieborn\u00fdch kr\u00e1likov f\u00fakne, je \u0165a\u017ek\u00e9 rozpozna\u0165 bezpigmentovan\u00e9 pes\u00edky, lebo sa cez modr\u00fa farbu podsady javia samostatn\u00e9 ako modr\u00e9. Sk\u00faman\u00edm vzorky srsti lupou, alebo mikroskopom sa v\u0161ak daj\u00fa prech\u00e1dzaj\u00face biele pes\u00edky jasne rozozna\u0165. <\/p>\n\n\n\n
Chov zvierat s rovnomernou cez telo sa rozprestieraj\u00facou a vzorn\u00edku odpovedaj\u00facou striebritos\u0165ou, vr\u00e1tane vlascov s farebn\u00fdm n\u00e1dychom vy\u017eaduje dlhoro\u010dn\u00fd cielen\u00fd v\u00fdber. Aj dnes nie s\u00fa zriedkavos\u0165ou tie\u017e zvierat\u00e1 s tmavou oblas\u0165ou papu\u013eky, s tmav\u00fdmi u\u0161ami a tmavou hlavou. Tak\u00e9to zvierat\u00e1 maj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inou silne pigmentovan\u00fa podsadu, sk\u00fasenosti v\u0161ak ukazuj\u00fa, \u017ee sa aj u rovnomerne striebornat\u00fdch zvierat m\u00f4\u017ee vypestova\u0165 tmavomodr\u00e1 podsada <\/p>\n\n\n\n
Strieborn\u00e9 kr\u00e1liky existuj\u00fa u\u017e hodne dlho. Engl\u00e4nders Markham informuje, \u017ee strieborn\u00e9 kr\u00e1liky boli v Anglicku chovan\u00e9 u\u017e od roku 1961. Vtedy naz\u00fdvan\u00e9 ako sivostrieborn\u00e9 by mohli pod\u013ea Nachtsheima vykazova\u0165 stredn\u00fd stupe\u0148 striebritosti a odpoveda\u0165 dne\u0161n\u00fdm strieborn\u00fdm \u010diernym. Strieborn\u00e9 \u010dierne vznikli kombin\u00e1ciou \u010dinite\u013eov pre \u010diernu srs\u0165 s faktormi pre striebornatos\u0165, \u017ee \u010dinitele striebornatosti sa vyskytovali ove\u013ea skorej u divokosfarben\u00fdch zvierat. <\/p>\n\n\n\n
Tie\u017e dnes sa nezriedka vyskytuj\u00fa divok\u00e9 kr\u00e1liky s \u010dinite\u013emi striebornatosti. Ked\u017ee slab\u00e1 striebritos\u0165 vo farbovo nie \u013eahko definovate\u013enej sivohnedej srsti divok\u00fdch kr\u00e1likov je \u0165a\u017eko rozoznate\u013en\u00e1 a striebritos\u0165 tie\u017e nad to neprin\u00e1\u0161a \u017eiadne vitalitu ovplyv\u0148uj\u00face faktory, maj\u00fa tak\u00e9to zvierat\u00e1 vo volnej pr\u00edrode norm\u00e1lne \u0161ance na pre\u017eitie. V roku 1730 venoval Franc\u00faz Doussot striebor\u00fdm kr\u00e1likom list s titulom: \u201c Gris argentes de Champagne \u201e (Siv\u00fd \u0161ampansk\u00fd strieborn\u00fd). V roku 1765 bola zmienka v pr\u00edrodovedeckej encyklop\u00e9dii a v roku 1800 predstaven\u00e1 od Abt Rozier. V roku 1823 informoval John Lawrence, \u017ee do Anglicka importovan\u00e9 strieborn\u00e9 kr\u00e1liky zo \u0160ampane boli v gr\u00f3fstve Lincolnshire anglick\u00fdmi strieborn\u00fdmi kr\u00e1likmi \u00faplne vytla\u010den\u00e9. Vo svojej pr\u00e1ci \u201eGuide de l Educateur de lapins\u201c, 1854 zar\u00e1tal Mariot-Didieux podplemeno lapin argente ku skupine ko\u017eu\u0161inov\u00fdch kr\u00e1likov. E\u0161te v 1.polovici 19. storo\u010dia mali anglicke strieborn\u00e9 kr\u00e1liky ve\u013ekos\u0165 a tvar divok\u00fdch kr\u00e1likov stredn\u00fa striebritos\u0165, franc\u00fazske boli strednej ve\u013ekosti a ako u\u017e bolo spom\u00ednan\u00e9 a zrejme rovnako strieborn\u00e9. Pod\u013ea inform\u00e1cie Meslaya (1900) v\u0161ak chovatelia v \u0160ampani viac a viac prispievali k tomu, plemenu da\u0165 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed tvar, \u201eaby sa zv\u00fd\u0161il pr\u00edjem a aby sa z\u00edskala v\u00e4\u010d\u0161ia ko\u017eka a viacej m\u00e4sa\u201c. Asi v tom istom \u010dase priniesli franc\u00fazki chovatelia pod\u013ea Nandina (bez bli\u017e\u0161\u00edch \u00fadajov) zmenen\u00fa m\u00f3du n\u00e1sledne \u201e vo\u013ebou chovu strieborn\u00e9ho plemena pre trh ktor\u00e9ho srs\u0165 bola ve\u013emi svetl\u00e1, ove\u013ea svetlej\u0161ia ako dovtedaj\u0161ia striebritos\u0165 s ve\u013emi svetl\u00fdm modrosiv\u00fdm podkladom\u201c. <\/p>\n\n\n\n
Ako \u201e\u0160ampansk\u00fd strieborn\u00fd\u201c pri\u0161li 1914 (pod\u013ea Emila Piegsa, Bielefeld) tieto franc\u00fazke stieborn\u00e9 kr\u00e1liky do Nemecka, boli propagovan\u00e9 ako \u201esivo strieborn\u00e9 kr\u00e1liky\u201c a hne\u010f sa usadili aj napriek rozhor\u010den\u00e9mu odporu chovate\u013eov nemeck\u00e9ho ve\u013ek\u00e9ho strieborn\u00e9ho. Pod\u013ea (Wischer, 1933, Diel 1) ude\u013eoval vzorn\u00edk klubu pln\u00e9 bodov\u00e9 hodnotenie len pri hmotnosti 5,5 kg, hoci zvierat\u00e1 pri norm\u00e1lnom k\u0155men\u00ed stredn\u00fa ve\u013ekos\u0165 nepresiahli. Ch\u00fdbaj\u00faca hmotnos\u0165 bola doh\u00e1\u0148an\u00e1 k\u0155men\u00edm a zvierat\u00e1 boli nemotorn\u00e9 a nepekn\u00e9. In\u00e9 mali dlh\u00fd krk, kostnat\u00e9 ramen\u00e1 a vy\u010dnievaj\u00face bedern\u00e9 kosti. Pr\u00edli\u0161 svetl\u00e1 striebritos\u0165 sa nep\u00e1\u010dila, o franc\u00fazkych strieborn\u00fdch sa polemizovalo ako o \u201em\u00fa\u010d\u0148akoch\u201c alebo \u201emlyn\u00e1roch\u201c. Av\u0161ak v\u0161etky tieto oso\u010dovania ni\u010d nezmohli, neotriasli t\u00fdch \u010do verili na bud\u00facnos\u0165 plemena. Musel sa necha\u0165 vo\u013en\u00fd priebeh tomu, \u017ee plemeno u\u017e nebolo zaraden\u00e9 medzi obrie, ale ku stredne ve\u013ek\u00fdm plemen\u00e1m. Franc\u00fazke strieborn\u00e9 kr\u00e1liky, ktor\u00e9 kv\u00f4li svojej ve\u013emi svetlej striebornatosti nena\u0161li u nemeck\u00fdch chovate\u013eov potrebn\u00fd z\u00e1ujem, vytvorili v\u00fdchodz\u00ed z\u00e1klad pre dne\u0161n\u00fd tvar ve\u013ek\u00e9ho svetl\u00e9ho strieborn\u00e9ho. V\u010faka svojej robustnosti, \u00fa\u017eitkovosti a hospod\u00e1rnosti na\u0161li ve\u013ek\u00e9 svetl\u00e9 strieborn\u00e9 mno\u017estvo priaznivcov a u\u017e dlho sa nach\u00e1dzaj\u00fa v skupine najviac chovan\u00fdch plemien kr\u00e1likov. So svojou v priemere s ve\u013emi dobrou kvalitou patria ve\u013ek\u00e9 svetl\u00e9 strieborn\u00e9 ku najsilnej\u0161ie zast\u00fapen\u00e9mu plemenu na v\u0161etk\u00fdch v\u00fdstav\u00e1ch kr\u00e1likov v\u00f4bec. <\/p>\n\n\n\n
Vzorn\u00edk plemien kr\u00e1likov SZCH 2009 uv\u00e1dza: Ve\u013ek\u00fd svetl\u00fd strieborn\u00fd poch\u00e1dza z Franc\u00fazska, ale jeho predchodcovia, kr\u00e1liky so striebristou srs\u0165ou tam priviezli portugalsk\u00fd moreplavci na za\u010diatku 17. stor. z Indo\u010d\u00edny. Chov strieborn\u00fdch sa roz\u0161\u00edril hlavne v 18. storo\u010d\u00ed pre svoju ve\u013emi zauj\u00edmav\u00fa ko\u017eu\u0161inu. Na za\u010diatku 20. stor. bol tento kr\u00e1lik exportovan\u00fd do Nemecka, kde toto franc\u00fazske plemeno zu\u0161\u013eachtili.U n\u00e1s je Vss ve\u013emi ob\u013e\u00faben\u00fdm a roz\u0161\u00edren\u00fdm plemenom a jeho chovatelia s\u00fa organizovan\u00ed v Klube chovate\u013eov Vss. <\/p>\n\n\n\n